Морфологические и синтаксические свойства [ править ]
Основа инфекта: praepedī-
Praesens
Indicatīvus
Coniunctīvus
Imperatīvus
Act.
Pass.
Act.
Pass.
Act.
Pass.
Sing.
1 p.
praepediō
praepedior
praepediam
praepediar
—
—
2 p.
praepedis
praepedīris
praepedias
praepediāris
praepedī
praepedīre
3 p.
praepedit
praepedītur
praepediat
praepediātur
—
—
Plur.
1 p.
praepedīmus
praepedīmur
praepediāmus
praepediāmur
—
—
2 p.
praepedītis
praepedimini
praepediātis
praepediāmini
praepedīte
praepedimini
3 p.
praepediunt
praepediuntur
praepediant
praepediantur
—
—
Imperfectum
Indicatīvus
Coniunctīvus
Act.
Pass.
Act.
Pass.
Sing.
1 p.
praepediēbam
praepediēbar
praepedīrem
praepedīrer
2 p.
praepediēbas
praepediebāris
praepedīres
praepedirēris
3 p.
praepediēbat
praepediebātur
praepedīret
praepedirētur
Plur.
1 p.
praepediebāmus
praepediebāmur
praepedirēmus
praepedirēmur
2 p.
praepediebātis
praepediebamini
praepedirētis
praepedirēmini
3 p.
praepediēbant
praepediebantur
praepedīrent
praepedirentur
Futūrum I
Indicatīvus
Imperatīvus
Act.
Pass.
Act.
Sing.
1 p.
praepediam
praepediar
—
2 p.
praepedies
praepediēris
praepedīto
3 p.
praepediet
praepediētur
praepedīto
Plur.
1 p.
praepediēmus
praepediēmur
—
2 p.
praepediētis
praepediemini
praepeditōte
3 p.
praepedientur
praepediunto
Infīnitivus praesentis actīvi
praepedīre
Infīnitivus praesentis passīvi
praepedīri
Participium praesentis actīvi
praepediens
Gerundium
praepediendi
Gerundivum
praepediendus, -a, -um
Основа перфекта: praepedīv-
Perfectum
Plusquamperfectum
Futūrum II
Indicatīvus
Coniunctīvus
Indicatīvus
Coniunctīvus
Indicatīvus
Act.
Act.
Act.
Act.
Act.
Sg.
1 p.
praepedīvī
praepedīverim
praepedīveram
praepedīvissem
praepedīverō
2 p.
praepedīvisti
praepedīveris
praepedīveras
praepedīvisses
praepedīveris
3 p.
praepedīvit
praepedīverit
praepedīverat
praepedīvisset
praepedīverit
Pl.
1 p.
praepedīvimus
praepedīverimus
praepedīverāmus
praepedīvissēmus
praepedīverimus
2 p.
praepedīvistis
praepedīveritis
praepedīverātis
praepedīvissētis
praepedīveritis
3 p.
praepedīvērunt
praepedīverint
praepedīverant
praepedīvissent
praepedīverint
Infīnitivus perfecti actīvi
praepedīvisse
Основа супина: praepedīt-
Participium perfecti passivi
praepedītus, -a, -um
Participium futuri activi
praepedītūrus, -a, -um
Supinum I
praepedītum
Supinum II
praepedītū
praepedio
Глагол, четвёртое спряжение.
Приставка: prae- ; корень: -- .
Семантические свойства [ править ]
связывать ; спутывать , стреноживать ◆ Отсутствует пример употребления (см. рекомендации ).
задерживать , мешать , препятствовать ◆ Id eo valet, ut iis, quae modo rogantur leges, inviolabilis Ecclesiae libertas in animarum curatione, in regimine fidelium […] importunis nexibus implicetur atque praepediatur ; — Это имеет силу так, что этими законами, которые только предлагаются, неприкосновенная свобода Церкви в заботе о душах, в руководстве верующими […] была бы связана дерзкими путами и сдерживалась бы; Пий IX , «Vix dum a nobis», 1874 г.
Родственные слова [ править ]
От ??
Фразеологизмы и устойчивые сочетания [ править ]